Obec Svetlice rešpektuje ochranu vašich údajov

Táto internetová stránka používa technológiu cookies. Bližšie informácie o súboroch cookies nájdete v sekcii webstránky Cookies. Je Vaším právom neudeliť súhlas s používaním súborov cookies alebo ich používanie zablokovať. V takom prípade sa môže stať, že bude pre Vás obmedzená alebo vylúčená úplná funkcionalita niektorých častí prehliadanej webovej stránky.

 

História

V Nízkych Beskydách pod hlavným karpatským hrebeňom 18 km juhovýchodne od Medzilaboriec sa rozkladá pohraničná rusínska obec Svetlice. Obec je rozložená v dvoch úzkych dolinách potokov Svetlice a Svetlička.

Svetlický chotár sa rozprestiera na výmere 3 164 ha a patrí medzi najväčšie v okrese Medzilaborce. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 335 m a okolité časti chotára sú vo výške od 310 do 850 m n.v..

V roku 1981 bola pri štátnej hranici s Poľskom vyhlásená Štátna prírodná rezervácia Beskyd. Chránené územie tvoria prirodzené lesné spoločenstvá, a to bučiny , typické bučiny, lipové bučiny a bukové javoriny. Na podhrebeňových lokalitách sa vyskytujú vzácne rastlinné druhy, ako sú prilbica moldavská, horec luskačovitý a krtičník Skopoliho. Bohatstvo okolitých lesov poskytne prirodzenú ochranu a priaznivé podmienky pre život jelenej, srnčej a diviačej zveri. Zo šeliem sa tu vyskytuje vlk, rys, líška, kuna a medveď. Bohatosťou druhov i počtom je tu zastúpené i vtáctvo. Okrem početných spevavcov sa tu vyskytuje orol krikľavý, jastrab veľký, myšiak hôrny, sova dlhochvostá, sova obyčajná, ďateľ veľký a iné.

Historický vývoj

O založení Svetlíc sa nezachovali žiadne písomné doklady. Zachovala sa len legenda o tom, že na mieste, kde teraz stojí obec, rástli rozsiahle jedľové bukové pralesy. Prvé obydlia boli postavené na pňoch jedlí a ostatné časti obydlia pozostávali z bukového a jedľového dreva. Pôvodnými obyvateľmi boli zbojníci. V lesoch žijúcim ľuďom sa zunoval zbojnícky život. Začali klčovať les, chovať dobytok, obrábať pôdu a stavať obydlia. Toľko hovorí legenda.

Svetlice boli založené na tzv. valašskom práve v druhej polovici 15. storočia, keď popredný uhorský feudálny rod Drugethovcov, majiteľ rozsiahleho humenského panstva usadzoval na svojom území valašských gazdov. Bolo to obyvateľstvo, ktoré sa etnicky a nábožensky líšilo od domáceho obyvateľstva a pozostávalo prevažne z rusínskeho ale i poľského a vlastného valašského obyvateľstva. Hospodársky sa zaoberajúcim chovom oviec a roľníctvom.

Najstaršia písomná správa o Svetliciach je z roku 1491. Spolu s ďalšími obcami humenského panstva Drugethovcov sa dostala do písomností len náhodne, a to v súvislosti so známou tu pôsobiacou zbojníckou družinou Fedora Hlavatého. Z výpovedí zajatých zbojníkov sa dozvedáme, že okrem iných k družine patril aj Cigán „de Suetnicza“ – cigán zo Svetlíc.

Vývoj názvu obce

r. 1420 Suetnicza

r. 1543 Világ

r. 1557 Vylagh

r. 1773 Vilagh, Wilagi

r. 1786 Wilág

r. 1808 Világ, Wylágy

r. 1863 – 1920 Világy

r. 1948 Svetlice

Prvými vlastníkmi obce boli uhorskí zemepáni Drugethovci, neskôr patrila Sztárayovcom. V roku 1907 svetlické majetky odkúpil Gros a spol a o rok neskôr od nových majiteľov časť majetkov odkúpil plzeňský továrnik barón Dr. Karel Škoda. V r. 1557 mala podľa zachovaného daňového súpisu obec Svetlice 18,5 port. (daňových jednotiek). V zázname z roku 1612 sa spomína, že Svetlice mali 64 domácností.

Citeľný úbytok obyvateľstva spôsobila aj cholera, ktorá tu zúrila v rokoch 1710-1712 a vyžiadala si takmer desatinu obetí žijúceho obyvateľstva. V roku 1870 vznikol v obci požiar a väčšia časť Svetlíc vyhorela. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia nastalo masové vysťahovávanie na Dolnú zem a do Ameriky.

Vývoj počtu obyvateľov:

Rok                  Počet obyvateľov

1869                      837

1830                      827

1890                      943

1900                      837

1910                      713

1921                      676

1930                      768

1950                      528

1961                      554

1970                      510

1980                      384

1991                      251

2011                      118

2021                        89

  1. Svetová vojna

Po vyhlásení mobilizácie z obce narukovalo 57 odvodu schopných mužov do 50 rokov. Z nich 12 sa už domov nevrátilo. V samotnej obci bolo celkom zničených 24 a bombardovaním poškodených 23 domov.

Vznik Československa v roku 1918 prijali Svetličania s nádejou v lepšiu budúcnosť. Svetlice patrili do služnovského obvodu medzilaboreckého a od tohto roka sa obec stala súčasťou okresu Medzilaborce až do roku 1960. Notársky úrad, poštový úrad a žandárska stanica boli v obci Výrava.

Krízové roky 1929 – 1934 boli obdobím hladu. Začiatkom mája 1937 okresný náčelník v Medzilaborciach informoval Krajskú správu, že niektoré obce v okrese, najmä vo Výravskej doline sú ohrozené hladom. Podľa tejto informácie počet ohrozených hladom v obci Svetlice bol 680 osôb.

  1. Svetová vojna

Prvými obeťami fašizmu sa stali židovské rodiny. Z obce v roku 1942 bolo násilne odvlečených 5 rodín (26 osôb), z ktorých prežil iba jeden.

Po odzbrojení slovenskej armády sa k partizánom pridalo 18 mužov a ďalších desať bojovalo v radoch čsl. Armády. Za pomoc partizánom ustupujúce nemecké vojská vypálili vo Svetliciach 65 domov. Pri odstraňovaní nemeckých mín zomreli štyria ľudia. Aj po skončení 2 sv. vojny si míny zobrali 5 životov.

V roku 1952 je v obci založené Jednotné roľnícke družstvo. Po rozpade v roku 1954 je opäť obnovené v roku 1957. V sobotu 30. apríla 1960 prichádza do obce prvý autobusový spoj. V roku 1969 gréckokatolícki veriaci zahájili výstavbu novej farskej budovy, združeného domu, v ktorom boli neskôr umiestnené kultúrny dom, miestny národný výbor, poštový úrad a obchod.

V prvej polovici 80. rokov bol vybudovaný celo obecný vodovod. S vybavenosťou obce kvalitatívne narástla aj vybavenosť domácností. V roku 1970 zo 126 domácností vlastnilo  65 práčku, 45 televízor, 8 chladničku, 6 vysávač, 3 osobné autá a 2 motocykle.

Na rázovitosti obce sa výrazne podpísal úbytok obyvateľov v období 30 rokov od roku 1961 do 1991. Z 554 Svetličanov sa počet zredukoval na 253 podľa sčítania obyvateľov v r. 1991.

V novembri 1990 sa v obci uskutočnili prvé demokratické voľby. Starostom obce sa stal Ján Suško, ktorý pôsobil v tejto funkcii do roku 2001. V apríli 2001 zomrel. V úrade ho zastupoval Ján Kačur, vtedajší zástupca starostu. O rok neskôr sa konali voľby starostu obce. Dňa 13. apríla 2002 bol do funkcie starostu zvolený Jaroslav Ivanco, ktorý v tejto funkcii pôsobil do roku 2018. V novembri 2018 do volieb už nekandidoval a do funkcie starostky obce bola zvolená Martina Husárová, ktorá pracovala na obecnom úrade od roku 2008. Bývalý starosta Jaroslav Ivanco zomrel v septembri 2020.

V roku 1993 bola v obci založená Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo. V obci aktívne od roku 1994 pôsobí aj Poľovnícke združenie LOS Svetlice, ktoré sa stará o zver vyskytujúcu sa v našich lesoch.

Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2001 v obci žilo 175 obyvateľov ( 83 mužov a 92 žien) v 82 domoch. K rímskokatolíckej cirkvi sa prihlásilo 13 obyvateľov, ku gréckokatolíckej 118 obyvateľov, k pravoslávnej 14 obyvateľov, k reformovanej kresťanskej cirkvi 1 obyvateľ, k náboženskej spoločnosti Jehovoví svedkovia 12 obyvateľov, bez vyznania 5 obyvateľov a nezistené vyznanie 12 obyvateľov. Zmenila sa kvalita bývania, vybavenosť domov i celková životná úroveň.

V roku 2006 bolo v obci 140 obyvateľov. Pokles obyvateľstva v posledných rokoch bol spôsobený hlavne slabými pracovnými príležitosťami v tomto regióne.

Obec prevádzkovala stravovacie zariadenie pre dôchodcov. Jeho činnosť však musela ukončiť v roku 2011 z dôvodu poklesu stravníkov a z dôvodu finančného zaťaženia, nakoľko táto služba prestala byť podporovaná štátom.

Bývalú budovu Stravovacieho zariadenia obec v roku 2009 zrekonštruovala na Dom smútku.

Podľa sčítania obyvateľov v roku 2011 v obci žilo 118 obyvateľov (55 mužov a 63 žien). K rímskokatolíckej cirkvi sa prihlásilo 9 obyvateľov, ku gréckokatolíckej cirkvi 88 obyvateľov, k pravoslávnej 5 obyvateľov, k náboženskej spoločnosti Jehovoví svedkovia 5 obyvateľov a nezistené 11 obyvateľov. K slovenskej národnosti sa prihlásilo 70 obyvateľov, k rusínskej 37 obyvateľov, k nemeckej 1 obyvateľ a nezistené 10 obyvateľov.

Podľa sčítania obyvateľov v roku 2021 v obci žilo 89 obyvateľov (43 mužov a 46 žien). K rímskokatolíckej cirkvi sa prihlásilo 16 obyvateľov, ku gréckokatolíckej cirkvi 54 obyvateľov, k pravoslávnej 7 obyvateľov, k náboženskej spoločnosti Jehovoví svedkovia 2 obyvatelia a nezistené 3 obyvatelia. K slovenskej národnosti sa prihlásilo 55 obyvateľov, k rusínskej 31 obyvateľov, nezistené 3 obyvateľov.