V Nízkych Beskydách pod hlavným karpatským hrebeňom 18 km juhovýchodne od Medzilaboriec sa rozkladá pohraničná rusínska obec Svetlice. Obec je rozložená v dvoch úzkych dolinách potokov Svetlice a Svetlička.
Svetlický chotár sa rozprestiera na výmere 3 164 ha a patrí medzi najväčšie v okrese Medzilaborce. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 335 m a okolité časti chotára sú vo výške od 310 do 850 m n.v..
V roku 1981 bola pri štátnej hranici s Poľskom vyhlásená Štátna prírodná rezervácia Beskyd. Chránené územie tvoria prirodzené lesné spoločenstvá, a to bučiny , typické bučiny, lipové bučiny a bukové javoriny. Na podhrebeňových lokalitách sa vyskytujú vzácne rastlinné druhy, ako sú prilbica moldavská, horec luskačovitý a krtičník Skopoliho. Bohatstvo okolitých lesov poskytne prirodzenú ochranu a priaznivé podmienky pre život jelenej, srnčej a diviačej zveri. Zo šeliem sa tu vyskytuje vlk, rys, líška, kuna a medveď. Bohatosťou druhov i počtom je tu zastúpené i vtáctvo. Okrem početných spevavcov sa tu vyskytuje orol krikľavý, jastrab veľký, myšiak hôrny, sova dlhochvostá, sova obyčajná, ďateľ veľký a iné.
Historický vývoj
O založení Svetlíc sa nezachovali žiadne písomné doklady. Zachovala sa len legenda o tom, že na mieste, kde teraz stojí obec, rástli rozsiahle jedľové bukové pralesy. Prvé obydlia boli postavené na pňoch jedlí a ostatné časti obydlia pozostávali z bukového a jedľového dreva. Pôvodnými obyvateľmi boli zbojníci. V lesoch žijúcim ľuďom sa zunoval zbojnícky život. Začali klčovať les, chovať dobytok, obrábať pôdu a stavať obydlia. Toľko hovorí legenda.
Svetlice boli založené na tzv. valašskom práve v druhej polovici 15. storočia, keď popredný uhorský feudálny rod Drugethovcov, majiteľ rozsiahleho humenského panstva usadzoval na svojom území valašských gazdov. Bolo to obyvateľstvo, ktoré sa etnicky a nábožensky líšilo od domáceho obyvateľstva a pozostávalo prevažne z rusínskeho ale i poľského a vlastného valašského obyvateľstva. Hospodársky sa zaoberajúcim chovom oviec a roľníctvom.
Najstaršia písomná správa o Svetliciach je z roku 1491. Spolu s ďalšími obcami humenského panstva Drugethovcov sa dostala do písomností len náhodne, a to v súvislosti so známou tu pôsobiacou zbojníckou družinou Fedora Hlavatého. Z výpovedí zajatých zbojníkov sa dozvedáme, že okrem iných k družine patril aj Cigán „de Suetnicza“ – cigán zo Svetlíc.
Vývoj názvu obce
Prvými vlastníkmi obce boli uhorskí zemepáni Drugethovci, neskôr patrila Sztárayovcom. V roku 1907 svetlické majetky odkúpil Gros a spol a o rok neskôr od nových majiteľov časť majetkov odkúpil plzeňský továrnik barón Dr. Karel Škoda. V r. 1557 mala podľa zachovaného daňového súpisu obec Svetlice 18,5 port. (daňových jednotiek). V zázname z roku 1612 sa spomína, že Svetlice mali 64 domácností.
Citeľný úbytok obyvateľstva spôsobila aj cholera, ktorá tu zúrila v rokoch 1710-1712 a vyžiadala si takmer desatinu obetí žijúceho obyvateľstva. V roku 1870 vznikol v obci požiar a väčšia časť Svetlíc vyhorela. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia nastalo masové vysťahovávanie na Dolnú zem a do Ameriky.
Vývoj počtu obyvateľov:
| Rok: | Počet obyvateľov: |
|---|---|
| 1869 | 837 |
| 1830 | 827 |
| 1890 | 943 |
| 1900 | 837 |
| 1910 | 713 |
| 1921 | 676 |
| 1930 | 768 |
| 1950 | 528 |
| 1961 | 554 |
| 1970 | 510 |
| 1980 | 384 |
| 1991 | 251 |
| 2011 | 118 |
| 2021 | 89 |
Po vyhlásení mobilizácie z obce narukovalo 57 odvodu schopných mužov do 50 rokov. Z nich 12 sa už domov nevrátilo. V samotnej obci bolo celkom zničených 24 a bombardovaním poškodených 23 domov.
Vznik Československa v roku 1918 prijali Svetličania s nádejou v lepšiu budúcnosť. Svetlice patrili do služnovského obvodu medzilaboreckého a od tohto roka sa obec stala súčasťou okresu Medzilaborce až do roku 1960. Notársky úrad, poštový úrad a žandárska stanica boli v obci Výrava.
Krízové roky 1929 – 1934 boli obdobím hladu. Začiatkom mája 1937 okresný náčelník v Medzilaborciach informoval Krajskú správu, že niektoré obce v okrese, najmä vo Výravskej doline sú ohrozené hladom. Podľa tejto informácie počet ohrozených hladom v obci Svetlice bol 680 osôb.
Prvými obeťami fašizmu sa stali židovské rodiny. Z obce v roku 1942 bolo násilne odvlečených 5 rodín (26 osôb), z ktorých prežil iba jeden.
Po odzbrojení slovenskej armády sa k partizánom pridalo 18 mužov a ďalších desať bojovalo v radoch čsl. Armády. Za pomoc partizánom ustupujúce nemecké vojská vypálili vo Svetliciach 65 domov. Pri odstraňovaní nemeckých mín zomreli štyria ľudia. Aj po skončení 2 sv. vojny si míny zobrali 5 životov.
V roku 1952 je v obci založené Jednotné roľnícke družstvo. Po rozpade v roku 1954 je opäť obnovené v roku 1957. V sobotu 30. apríla 1960 prichádza do obce prvý autobusový spoj. V roku 1969 gréckokatolícki veriaci zahájili výstavbu novej farskej budovy, združeného domu, v ktorom boli neskôr umiestnené kultúrny dom, miestny národný výbor, poštový úrad a obchod.
V prvej polovici 80. rokov bol vybudovaný celo obecný vodovod. S vybavenosťou obce kvalitatívne narástla aj vybavenosť domácností. V roku 1970 zo 126 domácností vlastnilo 65 práčku, 45 televízor, 8 chladničku, 6 vysávač, 3 osobné autá a 2 motocykle.
Na rázovitosti obce sa výrazne podpísal úbytok obyvateľov v období 30 rokov od roku 1961 do 1991. Z 554 Svetličanov sa počet zredukoval na 253 podľa sčítania obyvateľov v r. 1991.
V novembri 1990 sa v obci uskutočnili prvé demokratické voľby. Starostom obce sa stal Ján Suško, ktorý pôsobil v tejto funkcii do roku 2001. V apríli 2001 zomrel. V úrade ho zastupoval Ján Kačur, vtedajší zástupca starostu. O rok neskôr sa konali voľby starostu obce. Dňa 13. apríla 2002 bol do funkcie starostu zvolený Jaroslav Ivanco, ktorý v tejto funkcii pôsobil do roku 2018. V novembri 2018 do volieb už nekandidoval a do funkcie starostky obce bola zvolená Martina Husárová, ktorá pracovala na obecnom úrade od roku 2008. Bývalý starosta Jaroslav Ivanco zomrel v septembri 2020.
V roku 1993 bola v obci založená Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo. V obci aktívne od roku 1994 pôsobí aj Poľovnícke združenie LOS Svetlice, ktoré sa stará o zver vyskytujúcu sa v našich lesoch.
Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2001 v obci žilo 175 obyvateľov ( 83 mužov a 92 žien) v 82 domoch. K rímskokatolíckej cirkvi sa prihlásilo 13 obyvateľov, ku gréckokatolíckej 118 obyvateľov, k pravoslávnej 14 obyvateľov, k reformovanej kresťanskej cirkvi 1 obyvateľ, k náboženskej spoločnosti Jehovoví svedkovia 12 obyvateľov, bez vyznania 5 obyvateľov a nezistené vyznanie 12 obyvateľov. Zmenila sa kvalita bývania, vybavenosť domov i celková životná úroveň.
V roku 2006 bolo v obci 140 obyvateľov. Pokles obyvateľstva v posledných rokoch bol spôsobený hlavne slabými pracovnými príležitosťami v tomto regióne.
Obec prevádzkovala stravovacie zariadenie pre dôchodcov. Jeho činnosť však musela ukončiť v roku 2011 z dôvodu poklesu stravníkov a z dôvodu finančného zaťaženia, nakoľko táto služba prestala byť podporovaná štátom.
Bývalú budovu Stravovacieho zariadenia obec v roku 2009 zrekonštruovala na Dom smútku.
Podľa sčítania obyvateľov v roku 2011 v obci žilo 118 obyvateľov (55 mužov a 63 žien). K rímskokatolíckej cirkvi sa prihlásilo 9 obyvateľov, ku gréckokatolíckej cirkvi 88 obyvateľov, k pravoslávnej 5 obyvateľov, k náboženskej spoločnosti Jehovoví svedkovia 5 obyvateľov a nezistené 11 obyvateľov. K slovenskej národnosti sa prihlásilo 70 obyvateľov, k rusínskej 37 obyvateľov, k nemeckej 1 obyvateľ a nezistené 10 obyvateľov.
Podľa sčítania obyvateľov v roku 2021 v obci žilo 89 obyvateľov (43 mužov a 46 žien). K rímskokatolíckej cirkvi sa prihlásilo 16 obyvateľov, ku gréckokatolíckej cirkvi 54 obyvateľov, k pravoslávnej 7 obyvateľov, k náboženskej spoločnosti Jehovoví svedkovia 2 obyvatelia a nezistené 3 obyvatelia. K slovenskej národnosti sa prihlásilo 55 obyvateľov, k rusínskej 31 obyvateľov, nezistené 3 obyvateľov.
